Paradox sviatočných dní

Autor: Martina Ištvancová | 24.3.2016 o 18:28 | (upravené 1.9.2016 o 17:00) Karma článku: 4,67 | Prečítané:  761x

Krátke zamyslenie o tom, prečo sú veľkonočné a iné sviatky pre mnohých ľudí okolo nás smutné a stresujúce.

Bolo to začiatkom tohto týždňa. Ponáhľala som sa z práce. Zamestnaný a zároveň študujúci človek musí myslieť na toľko vecí - ako všetko v práci dokončiť k najvyššej spokojnosti seba aj nadriadených, vybaviť poštu, poplatiť účty, ísť do lekárne, do obchodu...A popri tom ostať ešte aspoň trochu svieži, aby pozrel večer aspoň pár strán do školy. Na toto všetko som myslela, keď som sa v onen deň ponáhľala z nákupu do lekárne. Zachytila som pohľad staršieho pána. Nohy mal skrivené a zdeformované od choroby, v rukách barle. Pozeral na každého, kto sa zaneprázdnený ponáhľal z nákupného centra, podobne ako ja.

Veľmi som sa mu nevenovala - mala som toho v ten deň ešte toľko pred sebou. No keď som vyšla z lekárne, opäť som naňho narazila. Ukázal na mňa prstom a povedal: "Toto dievča sa vie pekne usmiať." Na čo som sa samozrejme zasmiala, no rýchlo som pokračovala v ceste domov.

Myšlienka naňho ma však prenasledovala celý týždeň v práci aj doma. Videla som ten zúfalý pohľad, žobrajúci aspoň o trochu pozornosti. Nikto sa pri ňom nezastavil. Ani jeden okoloidúci mu nevenoval pozornosť. Nebol to žobrák, bol to slušný starý pán. Stále som mala pred očami jeho tiché kričanie. Kričal očami. Pohľadom. Jeho bolesť a samota boli priam hmatateľné.

V týchto dňoch si stále navzájom želáme, aby veľkonočné sviatky boli "veselé, šťastné, krásne". Aké sviatky bude mať ten pán? Má niekoho, kto za ním príde na návštevu? Alebo bude sám, tak ako v ten deň? Koho osloví tentokrát, keď budú sviatočné ulice prázdne a obchody zatvorené?

Koľko takýchto ticho kričiacich ľudí je okolo nás, a my si ich nevšímame...

Človek potrebuje lásku rovnako ako kyslík. Stále ju hľadá. Ak ju nemá, upadá fyzicky aj duševne. Život preňho stráca zmysel. Koľko bolestných spomienok sa cez tieto sviatky vyplaví zo srdca starých a osamelých ľudí. Možno ich príbuzní a známi žijú v zahraničí a domov sa na sviatky nevrátia. Možno za to tí ľudia nemôžu. Alebo možno aj áno. Ktovie či neľutujú, že sa pohádali s deťmi, so súrodencami, alebo len neboli schopní prijať do rodiny nevestu a zaťa.

Tieto sviatky budú pre mňa iné. Budem v nich vidieť aj utrpenie týchto ľudí okolo seba. Skúsim sa zamyslieť nad tým, či aj ja nezostanem niekedy takto sama.

Aj taký je paradox sviatočných dní.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?